SIDS

SIDS – Sudden Infant Death Syndrome je náhle úmrtie dieťaťa, spojené so spánkom, ktoré nie je možné predpovedať. SIDS je často uvádzaný ako „smrť v postieľke“, či „dojčenské úmrtie“. SIDS je diagnóza, ktorú stanovíme, žiaľ, až po smrti dieťaťa. Aj keď sa doteraz nepodarilo dostatočne objasniť etiológiu a patogenézu SIDS, sú známe niektoré faktory, ktoré sú v príčinnej súvislosti s týmto syndrómom a rizikové faktory, ktoré môžu naň vplývať.¹

Aké sú štatistiky SIDS

Podľa posledných údajov na  Slovensku postihuje SIDS 0,6-1,8 dieťaťa na 1000 živonarodených detí. I keď by sa zdalo, že na SIDS ročne zomrie relatívne málo detí, treba si uvedomiť, že každé takto stratené (pritom doposiaľ zdanlivo zdravé dieťa) má svojich rodičov, súrodencov, príbuzných, pre ktorých je takáto neočakávaná a náhla smrť (často veľmi želaného dieťaťa) hrozná a nepochopiteľná. Zúfalstvo a výčitky rodičov sú aj závažným psychosociálnym faktorom, ktorý môže poznačiť ich ďalší život a ich obavy sa môžu preniesť na ďalšie potomstvo. Nezanedbateľné je niekedy i vzájomné obviňovanie sa z nepozornosti, zanedbania povinností či z neodbornosti. 

Predpokladané príčiny spojené so SIDS

Čo môže byť považované za príčiny za náhlym úmrtím dieťaťa:

•  nedostatočné vyvinutie nervového systému, konkrétne mozgového kmeňa, kde sa nachádza riadiace centrum pre dýchanie,
•  kritické obdobie „adaptácie nervového systému“ – malá adaptácia u rizikového dieťaťa, viac sú ohrozené predčasne narodené a bábätká s nízkou hmotnosťou,
•  genetická mutácia – porucha génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní,
• poruchy koordinácie srdcovej činnosti,
• porucha metabolizmu tukov, cukrov, metabolické poruchy, chudokrvnosť.

Rizikové faktory pre vznik SIDS

Za rizikové faktory môžeme považovať:

• nízku pôrodnú váhu a predčasné narodenie – ak sa bábätko narodí predčasne, riziko, že jeho mozog (zodpovedný za reguláciu dýchania, srdcovej činnosti, teploty tela a prebúdzania) bude nedostatočne vyvinutý a rovnako tak aj srdce je vyššie, 
• infekcie dýchacích ciest – mnoho novorodencov, ktorí zomreli na SIDS, v krátkom období pred ním prekonali prechladnutie (čo môže súvisieť s dýchacími ťažkosťami),
• deti s poruchami tráviaceho traktu – stavy spojené s vracaním, vdýchnutím potravy, často tieto deti majú gastroezofagiálny reflux,
• pohlavie – o čosi častejší je výskyt SIDS u chlapcov,
• vek – najohrozenejšie sú bábätká od 2. do 4. mesiaca života, do cca 6.mesiacov,
• čas – najčastejšie k SIDS dochádza počas spánku, od polnoci do 6. hodiny rána,
• sezónnosť – častejšie v zimných mesiacoch,
• rodinná anamnéza – deti, ktorých súrodenci/bratranci zomreli na SIDS majú vyššiu pravdepodobnosť na vznik SIDS,
• etnikum – u Rómov a v rodinách s horšími sociálnymi podmienkami, afroamerické deti majú častejšie ako biela rasa.

Ako môžeme znížiť riziko vzniku SIDS u dieťaťa?

V prevencii, vzhľadom na nejasnosť etiológie a patogenézy, je nutné minimalizovať a odstraňovať výskyt uvedených rizikových faktorov a dodržiavať zásady bezpečného spánku dieťaťa.

1. DBAJTE NA POLOHU DIEŤAŤA NA CHRBTE POČAS SPÁNKU – poloha na brušku (pronačná poloha) v spánku zvyšuje riziko SIDS z dôvodu, že polohe na brušku je tvár bábätka otočená priamo k matracu a novorodenec nevie hlavičkou otáčať sám. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Z tohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa. Keď chcete dieťa uložiť na bok, je vhodné ho vypodložiť, aby nedošlo k prevráteniu na bruško (dostupné sú na to určené valčeky). Ak je už dieťa schopné pretočiť sa, nemusíte mať obavy, ak sa z polohy na chrbte otočí.

2. SPOLOČNÉ SPANIE – zatiaľ čo spánok s dieťaťom v jednej miestnosti znižuje riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia, zdieľanie postele s vami alebo s jeho súrodencami či domácimi miláčikmi, môže byť preň nebezpečné.

3. PROSTREDIE POSTIEĽKY – prikrývky, vankúše, hračky, plienky, mantinely, hniezda a pod. zvyšujú riziko z dôvodu možnosti zamotania sa dieťaťa do nich –  do postieľky preto nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky. Ak sa však predsa len rozhodnete pre prikrývku, nemala by dieťatku siahať vyššie, ako do polovice hrudníka, ruky by malo mať vytiahnuté a opreté na prikrývke (aby sa neposunula na hlavu).

4. MATRAC – matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa z neho nezošuchne (pevne pripevnená k povrchu alebo zospodu matraca fixovaná štipcami s gumičkou).

5. PREHRIEVANIE DIEŤAŤA – dieťatko by malo byť oblečené v pohodlnom pyžame a miestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala by byť prehriata. Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20 °C). Postieľka by nemala byť umiestnená v blízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by dieťatko nemalo spať na priamom slnku. Nadbytočnej teploty sa bábätká zbavujú pokožkou hlavy, preto by počas spánku vnútri nemala byť zakrytá. Pri čiapke hrozí aj riziko zosunutia sa na očká a nos a zvýšenie rizika dusenia u dieťaťa.

6. PASÍVNE FAJČENIE – vyhnite sa fajčeniu aj alkoholu. Fajčiť by sa nemalo ani v celej vašej domácnosti, ani nikde v okolí bábätka. Deti, ktoré boli pred narodením aj po ňom vystavované cigaretovému dymu majú vyššie riziko vzniku SIDS.

7. DOJČENIE dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o 50 %. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré z materského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt koža na kožu. Je preukázané, že matky, ktoré dojčia, sú viac citlivé na budenie dieťaťa a lepšie vnímajú, čo sa počas spánku s dieťaťom deje, no pozor by ste si však mali dať v prípade, ak sa cítite príliš unavená. Po kojení je dôležité vrátiť bábätko naspäť do jeho postieľky, nezaspať s ním na gauči či v kresle.

8. DUDLÍK – spánok s cumlíkom môže taktiež pomôcť v prevencii proti vzniku SIDS. Je to veľmi kontroverzné, pretože dudlíky nie sú vhodné pre správny vývin zúbkov a narúšajú prirodzený proces dojčenia, no v rámci prevencie SIDS má svoj význam. Preto, ak zvolíte cumlík, zamerajte sa na správny tvar, jeho čistotu a celistvosť. Myslite aj na bezpečnosť – nepripevňujte ho na šnúrku k detskému oblečeniu, nepotierajte ho medom ani ničím iným.

9. DÔSLEDNÉ LIEČENIE INFEKCIÍ DÝCHACÍCH CIEST – zabezpečte vždy priechodný noštek u bábätka, pretože bábätká do cca 4 mesiacov dýchajú výlučne nosom a pri jeho upchatí, môže dôjsť k zastaveniu dýchania počas spánku. Ako uľaviť a pomôcť deťom pri zahlienení a kašli účinnými technikami sa prakticky naučíte vo Videonávodoch >>.

10. RIEŠENIE PROBLÉMOV PRI GASTROEZOFAGIÁLNOM REFLUXE – zvýšená poloha, správna formula, sledovanie u lekára, atď.

11. “RIZIKOVÉ DETI” (pre vznik SIDS) – tie deti, u ktorých sa diagnostikujú abnormality (deti s kŕčmi, poruchy nervovej koordinácie u detí s pôrodnou asfyxiou, zvýšeným alebo zníženým svalovým tonusom, deti trpiace epilepsiou, nádormi, krvácaním do mozgu alebo infekciou mozgu, s poruchami koordinácie srdcovej činnosti by mali byť liečené (podľa zistenej príčiny) a monitorované aj v domácich podmienkach.

Pomôže monitor dychu predchádzať SIDS?

Domáci monitor dychu síce nezabráni vzniku SIDS, ale ihneď vás upozorní na zástavu dýchania vášho dieťatka. Nezabúdajte na to, že to je iba prístroj, ktorý môže alarmovať poplašne alebo môže dôjsť k chybe a keď vaše dieťa prestane dýchať, nemusí to zaznamenať. Toto zariadenie nezabráni vzniku SIDS! A nemožno ho použiť namiesto postupov bezpečného spánku. Na trhu je už nespočetne veľa druhov (monitor priamo pod dieťa, na nožičku vo forme ponožky, na plienku a pod.) v rôznych cenových kategóriách, takže je len na vás, ktorý si vyberiete. Monitor sa dá aj zapožičať z poisťovne či rôznych organizácií za menší poplatok, tak si vyhľadajte niektoré v mieste vášho bydliska.

Pri používaní monitoru dychu je potrebné dať pozor na to, aby ste k nemu neboli blízko vy dospelí, pretože v tom prípade môže monitor zaznamenávať váš dych a nie dych dieťaťa. Často alarmuje, našťastie, iba falošne, či už z dôvodu zlého zapojenia, pri nepokoji dieťaťa, ak je monitor v kontakte s iným predmetom (radiátor) alebo ho len zabudneme vypnúť, keď dieťa vyberieme z postieľky.

Kedy volať záchranku pre bábätko?

• dieťa nedýcha alebo je premodralé,
• dýcha ťažko (zaťahuje pomocné dýchacie svaly, pohybuje nosovými krídlami..),
• je v bezvedomí, nezobudí sa na váš slovný a dotykový podnet,
• dieťa sa po dotykovom podnete alebo záchranných vdychoch preberie, no je potrebné dieťa previezť do zdravotníckeho zariadenia a vyšetriť ho.

A čo je hlavne dôležité, nielen odstrániť všetky rizikové faktory prostredia, ale aj vedieť správne zareagovať, keď monitor dychu spustí alarm.

VIETE POSKYTNÚŤ PRVÚ POMOC DIEŤAŤU? VIETE, AKO SKONTROLOVAŤ DÝCHANIE, či DAŤ UMELÉ VDYCHY A ZAČAŤ KARDIOPULMONÁLNU RESUSCITÁCIU, keď vaše dieťa prestane dýchať?

Ak neviete, no chcete byť na náhle zastavenie dychu u vášho bábätka pripravení a nepanikáriť, môžete sa to naučiť na kurzoch prvej pomoci deťom, online z pohodlia domova – v komplexnom kurze Kým zavoláte záchranku alebo v Rýchlokurze prvej pomoci, naživo podľa aktuálne vypísaných termínov a najnovšie aj individuálne.

Zdroje, z ktorých som čerpala:

1. https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2002/03/06.pdf
   https://www.nhs.uk/conditions/sudden-infant-death-syndrome-sids/ 
   https://lekar.sk/clanok/syndrom-nahleho-umrtia-novorodencov 
   https://mamaaja.sk/chore-dieta/choroby-deti/ine-ochorenia/sids-syndrom-nahleho-umrtia-dojcata 
   https://safetosleep.nichd.nih.gov/about/sids-definition 
   https://safetosleep.nichd.nih.gov/reduce-risk/reduce 
   https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/sudden-infant-death-syndrome/symptoms-causes/syc-20352800 ↩︎