Horúčka, triaška, studené ruky

Horúčka, triaška a studené ruky

Triaška, horúčka, zvracanie, hnačka, soplík a kašeľ – 1 dieťa, 2 rodičia na striedačku. Viac ako 50 hodín bez súvislého spánku, známky dehydratácie, infúzia. To všetko sa udialo od stredy 19:00 do soboty. Proste, keď sa všetko pototo… toto je náš príbeh z januára.

A k tomu výčitky, že som neostala doma

Áno, akoby toho nebolo málo, do toho prišli výčitky, že ako mama som išla do práce na 24ku a starala sa o druhých pacientov, kým sa tatinko staral o našu pacientku doma. Manžel je úžasný, je to tiež detská ARO sestra, takže som vedela, že bude o Dorku 100 % postarané, no mama je mama a aj tak mi bolo ľúto, že tam nie som s ňou. A áno, prišli na mňa aj výčitky, že nie som dosť dobrá mama 😔.

Ako to všetko začalo

Nástup virózy bol veľmi rýchly, Dorotka sa hrala, všetko bolo OK, až kým nesadla po stredajšom kurze do auta s tým, že ju bolí bruško. O pár minút mi hovorí: “Maminka, mne sa samé trasú nožičky, prečo?”  Chytila som jej čelo a bolo vymaľované. Začala mať triašku spojenú s horúčkou.

Čo som robila, keď mala naraz triašku, horúčku a studené končatiny?

V aute som ju prikryla ľahkou dekou a zakúrila som. Ihneď po návrate domov som urobila, všetko, čo som mohla:

☑️ krátka teplá sprcha,

☑️ liek na zníženie horúčky,

☑️ pyžamko + prikrývka + jedna extra prikrývka na krátky čas,

☑️ spánok a TLC (tender loving care) = veľa lásky, mojkania a uisťovania, že som tam ❤️.

Náš príbeh však pokračoval…

Počas noci sa malá opakovane budila na bolesti bruška, pocity na zvracanie – dala som jej čierne uhlie, colostrum. Všetko to vyvrcholilo vracaním o 4 ráno.  To už som po predošlých skúsenostiach vedela, ako to bude pokračovať. Poznám si svoje dieťa už veľmi dobre a viem, aký má priebeh ochorení. Rehydratačný roztok po lyžičkách, voda, čaj, sirupová voda po dúškoch (pýtala si, tak som dala, bolo mi jedno čo, hlavne nech aspoň niečo pije). Recept na rehydratačný roztok nájdete TU >>.

Aj napriek opatreniam, mala znaky dehydratácie

Cez deň už bola s manželom, nejedla takmer nič, stále mala kŕče v brušku, zvracala iba 1x, hnačkovala a odmietala už aj piť. Ona pije celkovo málo, takže rezervy žiadne. Mramorová koža, suché pery až do krvi (aj napriek krémovaniu), biely povlečený jazyk, málo cikala, moč tmavý, plač striedal spánok. To všetko sú znaky dehydratácie! Manžel zaviedol kanylku do žily a dal infúziu, výhoda, že sme detské sestry, inak by sme skončili v nemocnici 😔. 

Znova sme sa vystriedali

V piatok išiel do práce manžel a po 24ke som prebrala službu doma ja. Ešte jej stiekli nejaké tekutiny, ale ustúpili kŕče a bolesti bruška, nezvracala, kakala trošku, končatiny teplé a cikala žltý moč viackrát za deň – začalo svitať na lepšie časy. Síce sa objavilo náhle krvácanie z nosa, ale našťastie si vraj opäť iba “rýpala v nose”, ale nič to nemenilo na tom, že som všetko musela oprať 🙈. Už aj niečo spapala (ovocie, zeleninový vývar, kúsok bábovky, večer kúsok chlebíka s medom). Teplota stále bola, ale lieky na horúčku dostala už iba 1x. Teplotu totiž netreba zrážať liekmi okamžite, ale je dobré nechať telo zabojovať a vytvárať si tak protilátky proti danému mikrooganizmu. 

Akoby toho nebolo dosť

V piatok poobede sa spustil belavý soplík, prisahám, že prišiel ako lusknutím čarovného prútika a začalo to z nošteka vytekať v priebehu minúty, nechápem doteraz. Plus začal aj trochu vlhký kašeľ

Čo sme robili? Preplachy nosa, striekanie Vincentky do nosa na zvlhčenie nosovej sliznice, smrekový sirup, vyvýšená poloha pri spánku, hrudná rehabilitácia. Ako pomôcť dieťaťu pri viróze nájdete vo Videonávodoch ako poraziť sopel a kašeľ.

Vždy sa riaďte dieťaťom a nie iba číslami a hodnotami

Vy ste jeho rodič, viete najlepšie, čo je preň typické, viete, aké je jeho normálne správanie, koľko zvykne piť či jesť, ako často ciká či kaká. Jednoducho viete, čo je ešte vaše dieťa a kedy sa z vášho dieťaťa stáva “iné dieťa”. My sme to zvládli, síce so strachom a rešpektom, ale v pohode, pretože sme boli pripravení. Poznali sme znaky dehydratácie, sledovali sme dieťa, nie čísla. Teplomer nám nefungoval, ale keď sme videli, že sa naše dieťa cíti nekomfortne, tak sme tie lieky jednoducho podali a neriešili sme, či už má “tabuľkovú” hodnotu na podanie lieku alebo nie.

Na to, aby ste dokázali zvládnuť takéto situácie bez paniky, je potrebné vedieť

  • Čo máte sledovať,
  • kedy, čo a koľko toho môžete podať,
  • kedy je potrebné ísť k lekárovi,
  • aké sú varovné signály dehydratácie,
  • kedy už horí a treba volať sanitku,
  • ako poskytnúť prvú pomoc – pri febrilných kŕčoch či dehydratácii,
  • ako riešiť soplíky a kašeľ u detí
  • a mnoho ďalšieho, pretože pri deťoch jeden nikdy nevie.

Buďte aj vy pripravení rodič

Na tomto našom príbehu vidíte, že ani my zdravotníci nemáme len super dni. Že aj naše deti sú choré. Že aj naše deti končia na infúziách, pretože telo jednoducho povie dosť. Áno, my sme dali infúziu doma, neskončili sme v nemocnici, ale keby som doma ja sama, tak do tej nemocnice s ňou idem. Manžel to dal s dcérou sám, za to klobúk dolu. Nie každý má takú možnosť, no vďaka tomu, že budete pripravení, môžete byť tým najlepším advokátom a ochrancom svojho dieťaťa pred lekárom, ktorý vám povie, že je stav vášho dieťaťa OK a len ponúkajte tekutiny ďalej a pošle vás domov. To je moja osobná skúsenosť, keď bola Dorka malá a doktorka nám ju odmietla prijať na infúzie a poslala nás s polovicou tabletky lieku proti zvracaniu domov. Ale to je už iný príbeh. 

Pripravení rodičia budú vedieť, že je niečo zle, že vášmu dieťaťu hrozí dehydratácia a nenecháte sa odbiť. A možno tým ochránite svoje dieťa od ďalších zdravotných komplikácií. A opäť sme pri tom istom – Edukovaný rodič – sebavedomý rodič 😉 Želám hlavne veľa zdravia a pevné nervy, milí rodičia. Posielam vám lásku ❤️. Ak neviete ako na to a chcete byť pripravení, v Rýchlokurze prvej pomoci deťom nájdete všetky dôležité informácie o dehydratácii aj horúčke a febrilných kŕčoch. A nielen to…

Nakoniec tento príbeh bude mať ešte pokračovanie. Pridružili sa totiž ďalšie zdravotné komplikácie, o ktorých je podľa mňa dôležité vás informovať. Aby ste v budúcnosti vedeli, ako riešiť poinfekčné ťažkosti u vašich detí.